O autorovi

Getulio  Alviani

Getulio Alviani sa narodil 5. septembra 1939 v Udine, zomrel 24. februára 2018 v Miláne.  Je považovaný za kľúčovú osobnosť internacionálneho kinetizmu. Už od detstva prejavoval talent pre dizajn a geometrickú kresbu. Študoval v Benátkach na strednej umeleckej škole. O štúdium mal však malý záujem, radšej trávil čas v benátskych múzeách, kde rozjímal nad klasickými dielami. Jeho prvé umelecké diela boli tzv. "drôty", inšpirované "energetickou silou" leteckých elektrických drôtov. Neskôr bol fascinovaný leštenými hliníkovými plechmi v továrni, kde pracoval. Ďalším leštením a úpravou ich povrchov vytvára prvé "SUPERFICI" – vibrujúce textúry povrchov, ktorými získal medzinárodné uznanie. Na základe týchto experimentov bol pozvaný na prestížnu výstavu "Nové tendencie" v Záhrebe. Vystavuje a neskôr aj spolupracuje s ďalšími umelcami obdobného smerovania, akými boli Julio Le Parc, François Morellet a Enrico Castellani. Aktívne sa podieľa na projektoch Groupe de Recherche d'Art Visuelle v Paríži. Odchádza do Milána, priatelí sa s Pierom Manzonim a Luciom Fontanom, spolupracuje aj s ďalšími slávnymi umelcami: Maxom Billom a Josefom Albersom. V roku 1964 úspešne vystavuje na Bienále v Benátkach, spoločne s Enricom Castellanim. V nasledujúcich rokoch Alviani dosiahne definitívne medzinárodné uznanie: na Documenta v Kasseli vystavuje veľký vibrujúci povrch. V roku 1965 sa významným spôsobom podieľal na "výstave desaťročia" - Sensitive Eye v MoMa v New Yorku. Od 1970 neustále cestoval, predovšetkým do Južnej Aneriky. Na požiadanie Jesúsa Rafaela Sota sa ujal vedenia Soto Museum of Modern Art, Ciudad Bolívar vo Venezuele. Bol opakovane pozývaný na Bienále v Benátkach  (1984, 1986 a 1993), od roku 2000 sa zúčastnil na mnohých významných výstavách – Trienále v Miláne, Graz - Kunsthaus, Siena - Palazzo delle Papessa, Rím Académie de France, Bienále Buenos Aires, putovná expozícia "Svetlo, pohyb a programovanie" vo významných nemeckých múzeách a na Rímskom Quadriennale.  Alvianiho práce sú aktívne obchodované na talianskych a medzinárodnych aukciách.

Prameň: artisanart.sk